Jedného krásneho zimného dňa som našiel na FB príspevok kamaráta, že hľadá partáka na zimnú turistiku do Terchovej. Neváhal som ani sekundu a napísal som mu správu, že kam má záujem ísť a nech mi dá nejaké informácie. Tak sme sa po nete dohodli, že by sme išli na Malý Rozsutec a keď bude dostatok energie pôjdeme aj na Veľký a potom cez Jánošíkové diery dole do dediny a ku autu. Obaja sme vedeli že majú byť veľké mrazy okolo -15°C až -25°C.
Večer som si nachystal veci, lebo ráno som musel skoro prvým vláčikom cestovať do Nového Mesta nad Váhom a tam pre mňa prišiel parták. Cesta do Terchovej bola kľudná, ale veľmi mrazivá. Ako tak prichádzame do Terchovej hľadáme jedno parkovisko, ktoré by malo byť na konci obce pri nejakej kolibe. Po chvíľke sme našli dané parkovisko a začali sme sa chystať, ale vystúpenie z auta bolo veľmi chladné a dosť nepríjemné. Teplota bola okolo -20°C, takže vhodné na turistiku ani nie, ale bola to výzva sa vydať a zdolať náš cieľ.
Ako tak putujeme po chodníku hneď na začiatku náš čaká veľká hromada snehu, k tomu sme mali šťastie no skôr nešťastie, že pred nami nikto nešiel a chodník sme si museli sami vyšliapať. Ako sme tak boli vyššie a v lese snehu bolo stále viac a viac a obaja sme mali toho plné zuby. Vpredu sme sa pravidelne striedali aby raz jeden raz druhý robil stopy do snehu. Ale ako sa vraví, aj to ťažké a nie moc krásne je na niečo dobré. Stálo to za to. Už sme pod Malým R. a už nás čaká posledná časť a to zdolať nejaké tie reťaze a sme hore. Parták mal mačky tak si ich dal, ale ja ako zástanca všade bez mačiek, mal som to náročné a nebolo mi všetko jedno. Šmýkalo sa mi to poriadne a každú chvíľu som potreboval stáť a nabrať energiu. Ruky som mal zamrznuté a rukavice boli čistý ľad a držať sa toho ľadového lana, nebolo moc príjemné. Ale po chvíľke sme tam a vidíme tú krásu. Vrchol Malého R. je ako v rozprávke.
Na Vrchole sme úplne zabudli na spoločnú fotku, boli sme radi že sme mohli spraviť aspoň pár fotiek okolia a napiť sa čaju. Mať ruky vonku čo len minutu bolo nebezpečné a riskovanie. Aj sme sa snažili komunikovať ale obaja sme mali aj ústa zamrznuté, takže sme si len tak pod nos dačo kecali :). Aj keď nebolo krásne slnečné počasie, ale fotky okolia mali svoje čaro a hlavne takú wááá náladu :)
Ale ten krásny pohľad na Veľký Rozsutec to bolo niečo neskutočne, ten pohľad ma dostal až na kolená a musel som si užiť ten pohľad. Aj keď som mal ruky ako ľad, tak som ešte zvládol spraviť fotku a doma na NTB keď som to upravoval som bol milo prekvapený, ako tá fotka vyšla a že chladné - mrazivé a oblačné počasie má svoju silu a vie spraviť super atmosféru a fotku, ktorá je vhodná aj na foto-plátno.
Po chvíľke sme sa rozhodli že sa zbalíme a ideme dole. Áno čakal nás dosť ťažký zostup, kde zase bol čistý ľad, ale našťastie tam boli laná, ktoré nám pomohli zostupom dole, ale nebolo to jednoduché, keď človek necíti svoje ruky a musí si dávať pozor kam stúpa a čoho a ako pevne sa drží. Ale došli sme dolu a obaja sme boli radi :). A z druhej strany stretávame po niekoľkých hodinách prvých turistov, ktorý idú ešte len hore a to na Veľký R.
Ako tak stojíme na lúke, no na snehu rozmýšľame, že či ideme na ten Veľký alebo nie. Nakoniec sa dohodneme, že si ho necháme na inokedy a cez Jánošíkove diery ideme dole do dediny. V Dierach bolo veľa turistov, ale celé Diery boli pod ľadom, tak sme si museli dávať pozor.
Konečne sme prišli k autu a rýchlo otvára auto zapína kúrenie naplno a asi pol hodinu len tak sedíme v teple :) chudák parták musel šoférovať ešte do NM a z NM do TT no mal to ťažké, lebo vraj si ruky ešte poriadne necítil ani v NM keď ma vykladal :) Ale užili sme si túru obaja a teším sa na leto keď si to zopakujem.
