Zimné Martinské Hole na Bicykli

Autor: Denis Herák | 16.12.2018 o 10:11 | Karma článku: 1,47 | Prečítané:  508x

Keď aj v zime je ideálne počasie na horský výjazd na bicykli. Prajem Vám príjemné čítanie...........

Neviem čo som to dostal za nápad, ale rozhodol som sa, že sa pôjdem na bicykli troška previesť. Na tom by nebolo nič divné, u mňa je známe, že na bicykli chodím aj v zime či je sneh alebo nie. Ale keď som si robil plán kam pôjdem, tak tej mojej dutej hlave ma napadli Martinské Hole. Veď v pohode to som si povedal v hlave. Nezostávalo nič iné, ako si nachystať večer veci aby som sa ráno nezdržoval a mohol sa vybrať na prvý spoj vlakom do NM a s tade pokračovať rýchlikom do Vrútok. Cesta vlakom bola ako vždy úplne v pohode a bez problémov. Vonku sa ukazovalo krásne slnečné počasie, ale teplotne dosť chladné. Prišiel som do Vrútok a snehu nebolo moc, samozrejme na kopcoch áno. Ale vonku ma zima troška prekvapila. Vo Vrútkach o 9 ráno a teplota -7°C.

Ale netrvalo to moc dlho, skôr povedané len pár metrov a už mi bolo hneď teplejšie, lebo na Martinské Hole začína stúpanie hneď od Vlakovej stanice vo Vrútkach. Samozrejme stúpanie je len také minimálne.

Prichádzam pár metrov od cesty, ktorá ide priamo na hlavné stúpanie. Cesta je ešte suchá bez ľadu a snehu, čo ma veľmi potešilo, lebo som bol v tom, že možno sa niekto o cestu stará aj na Martinky, ale to som ešte nevedel čo ma čaká. 
 


Prešiel som prvé metre stúpania, ktoré bolo v prieme 7% podľa GPS a aplikácie STRAVA. A otvoril sa mi prvý pekný výhľad na lesy a kopce vzadu. Bol som s tohto pohľadu happy, lebo som si myslel, že toto počasie vydrží až do cieľa. 
 


A už sa to horšilo, čo sa týka počasia, to mi ani tak nevadilo, lebo je známe, keď všade je pekne tak na Martinkách je škaredo :) ale skôr mám namysli tú cestu. Už to nebol asfalt, ale sneh a ľad. Ako môžete vidieť na fotke, takéto som mal z daného 16km stúpania asi tak 14km :). Ale nebol to žiaden problém dal som si prevod vpredu 1 v zadu 2 a priemernej rýchlosti 8,8km som sa dostával pomaly vyššie a vyššie. Samozrejme cyklista som bol len ja na ceste :) ale áut hore išlo veľmi veľa.
 


Čím som sa dostával vyššie a vyššie tak sa mi ukázal výhľad na Martin a Vrútky. Bol to krásny pohľad a pokochal som sa pár minút, no nie moc dlho aby som nevychladol.  Ale cesta zostávala stále horšia a horšia a šlapanie bolo náročnejšie. Ale nebola to prekážka len som musel troška dávať pozor a hľadať tú správnu stopu.
 


Jupí, to bolo moje prvé slovo, keď som zbadal horskú chatu Martinské Hole. Dostal som sa do cieľa a v sebe som mal pocit supermana. Možno si niekto povie hm čo je na tom. Ale pravdu povedať bolo to náročné v takýchto podmienkach a pri teplote ktorá bola. Bol som sám na seba hrdý a sám seba som sa musel pochváliť. Možno to je dosť namyslené, ale určite ma každý bude chápať, ako som to myslel. Hore bolo krásne čo sa týka zimy. Rozprávkovo biele stromy a všetko pod snehom, ale hmla a nízka oblačnosť do toho. Takže výhľady žiadne. Ale nevadí, išiel som na chatu a tam som si dal veľký čaj a pomaly som sa vybral dole do Vrútok na vlakovú stanicu.
 


Cestou dole, sa mi otvoril ešte jeden výhľad na časť MF, tak som rýchlo zastavil a spravil fotku. Ale ten zjazd dole bol veľmi pomalý a hlavne dosť o hubu :) zadné koleso sa ma značilo stále predbehnúť a ľudia ktorý sa vybrali hore na pešo sa na mňa pozerali ako na blázna a popri tom som sa ja cítil ako snehuliak. Taká zima pri zjazde mi bola že do teraz ma ešte klepe :).
 

  Tu môžete vidieť moju trasu a profil daného výjazdu na Martinské Hole.  
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Na generálnej prokuratúre sa vyplavuje špina

Čo sa dialo na generálnej prokuratúre.


Už ste čítali?