Partákom sme sa dohodli, že na bicykloch prejdeme časť Bielych Karpát cca 90km a prevýšenie okolo 1700m. Začiatok trasy nás čakalo kúsok po meste Trenčín sa dostať ku Váhu a popri Váhu sa dostať až do Nemšovej. Popri Váhu bolo veľké množstvo ľudí, od peších až po korčuliarov a pod.
Z Nemšovej nás čakal ešte cca 5km prechod po asfalte, ale potom začalo to čo na MTB človek miluje. Prírodný podklad a hory, lesy no v skratke povedané krásna príroda.
Hneď na začiatok nás čakalo milé prekvapenie a to stúpanie ako do neba. Prvý kilometer až dva bolo iba na tlačenie. Nie že by sa to nedalo v kľude vyšliapať, ale celý chodník bol plný listov a pod lístiami veľké korene a kamene, a keď človek nevidel že je pod vrstvou listov a nabehol predným kolesom na koreň, tak ho to stoplo a rozbehnúť sa bolo veľmi ťažké.
Ale ako som napísal bolo to max 2km a potom sme sa dostali už na hrebeň, kde nás čakalo hore dole a už to bolo všetko krásne zjazdné na bicykloch. Videli sme aj stádo laní, ako prechádzajú cez chodník, tak sme museli chvíľku čakať. Ale bolo to príjemné čakanie pohľadom na krásny vysokú zver.
Dostali sme sa na prvé vyhliadkové miesto, ktoré som ani neplánoval, alebo skôr som si ho na mape nevšimol. Ale ako inak, bolo to krásne prekvapenie, lebo ten pohľad na Vršatec a hlavne Malú Fatru bol na jednotku.
Pokračovať sme mali na Vrch Javorník stále sú to Biele Karpaty a nie pohorie Javorníky. Ale nejako sme si nevšimli značku a stále sme to hnali dole, až po nejakej chvíľke sme sa rozhodli zastaviť a pozrieť sa na gps mapu a ako inak, išli sme zle :). ale nevadí vrátili sme sa naspäť ale nakoniec sme na Javorník neišli, ale pokračovali sme na smer Vršatec. Boli to krásne chvíľky lesom a lúkami no krásne.
Druhé vyhliadkové miesto a zase bolo nádherné. Modrá obloha bicykel vedľa nás a už aj pár turistov sme stretávali. Bol to znak toho, že už čoskoro budeme na našom dnešnom cieli.
Dorazili sme na miesto a ako prvé sa nám ukázalo no ukázal hrad Vršatec. Ale ešte pred tým ako sa vyberieme na vyhliadkové miesto, ideme doplniť energiu dobrým jedlom.
Po dobrom jedle, som zobral partáka a vyhliadkové miesto pri začínajúcom západe slnka. A za seba musím povedať, že tie pohľady na Malú Fatru, Považský Inovec, Strážov a pod bol luxusnej. To počasie dneska vyšlo na jednotku.
Musíme sa už ale vybrať, čas nás tlačí a chýba nám ešte cca 30km. Popri západe slnka sa dostávame na vrch Dieľu a potom ešte jedno krátke ale strmé stúpanie a už len klesanie a von z lesa ešte za svetla.
Posledný zjazd prírodným podkladom nebol najlepší a aj to tak dopadlo. 6km rozbitého turistického chodníku a sem tam plochy vody a hnusného lepkavého blata. Nič hrozného sa nestalo, len pri rýchlosti 40km/hod, som si nevšimol pod blatom konár a nejaké mi zadné koleno na ňom šmyklo a ja som spadol na bok. Mal som len pravé koleno troška spálené, ale inak všetko dobre a potom pri zjazde po asfaltovej ceste kolegovi spadla retiazka záhadne :). To boli naše dve zlé veci, ktoré sa stali od rána od pol 9 do 21hod.
Túto trasu určite odporúčam každému, ale hlavne bikerom, čo majú už niečo prejdené. Nie je to moc ťažké, ale sú tam výstupu, kde by slabší cyklista musel nejaký ten kilometer tlačiť a zbytočne by si zničil krásny pocit z výletu.
