V sobotu hlásili škaredé a upršané počasie a preto som musel môj výlet presunúť na nedeľu. Musím povedať, že v nedeľu od rána bolo krásne slnečné aj keď najprv chladné počasie, ale nebránilo to v tom, aby som sa vybral na túlanie na dvoch kolesách. Tento krát som mal v pláne zdolať dve krásne a zaujímavé miesta a to rozhľadňu Dúbravka a najvyšší vrch Považského Inovca a to vrch Inovec 1042m.n.m.
Ako vždy, aj tento krát som sa musel ráno odviesť vláčikom, ale našťastie tento krát to bolo priamo zo Starej Turej osobákom až do Trenčína.
Z Trenčína som pokračoval chvíľku po asfalte až hore do lesoparku Brezina, kde som sa pripojil na červenú cyklo značku, ktorá lesíkom a lúkou viedla až ku Rozhľadni Dúbravka.
Na rozhľadni som bol prvý krát, ale veľa krát som o nej počul a videl fotky na facebooku a musím uznať, že je veľmi pekná a aj okolie je dobre urobené. Je tam možnosť posedenia, ale aj pekné veľké ohnisko a má to jednu výhodu, je to cca 300 metrov od dediny, takže ideálne miesto na večerné opekanie. Tak tiež ponúka rozhľadňa i krásne pohľady na pohorie Považský Inovec a v diaľke aj na Biele Karpaty.
Po krátkej pauze, som sa vybral dole do dediny, kde ma zase čakal krátky prechod cez asfaltovú cestu cca 6 až 8km a zase som sa pripojil na lesnú cestu, ktorá bola veľmi zaujímavá a tento prechod sa mi veľmi páčil. (stále idem po červenej cyklo značke)
Došiel som až do obce Mníchová Lehota, kde ma čaká cca 2km po asfaltovej ceste a potom znova lesný chodníček až na hlavné stúpanie na chatu pod Inovcom. Na chatu pod Inovcom som šiel po asfaltovej ceste, kedže po žltej turistickej značke išlo veľa ľudí, nechcel som zbytočne porušovať pravidlá, kedže cyklo značka viedla po ceste. Ale našťastie cesta je dosť v zlom stave, tak to skôr pripomínalo cyklo chodník ako asfalt :). (Stále idem po červenej značke)
Na chate som sa nezastavil a hneď som pokračoval stále po červenej cyklo značke až hore na najvyšší vrch Považského Inovca až do výšky 1042m.n.m, kde ma čakala kopa turistov a rozhľadňa s ktorej niesu najlepšie výhľady kvôli vysokým stromom, ale aj tak to bolo stúpanie ako do neba, ktoré sa oplatilo vyšliapať
Už nezostávalo nič iné, ako po hrebeni sa dostať až do Sedla pod Panskou Javorinou a potom sa rozhodnúť kam ísť ďalej. Stále som pokračoval po červenej cyklo značke a už sa cítim ako býk ktorý ide po červenej farbe :).
Náhodné stretnutie známym, ktorým som sa nevideľ cca 2 a pol roka a popravde, najprv sme sa ani nespoznali lebo helma a okuliare robia svoje :) ale po cca 5 min. rozprávania dôjdeme nato že sa poznáme sranda :).
Prišiel som do sedla a rozhodol som sa, že po zelenej cyklo značke to vezmem ku útulni a stade pôjdem dole do Kálnice a do NM na vlak a spokojne domov.
